Pre začiatok musím povedať – je lepšie mať u seba malý revolver ako doma zamknutú veľkú 45ku. Akú pištoľku si zaradíte do svojho EDC je v konečnom dôsledku len a len na Vás, avšak budem rád, keď sa nad tým zamyslíte a zvážite pre a proti.
Nemám rád príliš malé zbrane. Jednoradové microkompakty, ktoré aj v inak bezproblémov zvládatelnej ráži 9×19 skáču v ruke ako kamzík pri úteku. Prídu mi ako príliš veľký kompromis. Na jednej strane sa ľahko nosia, čo je samozrejme pre každodenný komfort seriózneho nosiča železa na opasku veľká výhoda. Na druhej strane dnes málokto venuje tréningu toľko času, koľko by mal (aj keď tam pozorujem mierne zlepšenie). Čo práve pri týchto krpcoch je naozaj potrebné. Chyby na strane strelca, ktoré Vám fullsize odpustí, sa pri streľbe microkompaktu prejavia naplno. Tak si zhrňnme negatíva, ako ich vidím ja:
– váha – je pozitívom, ale negatívom zároveň. Ťažšia zbraň menej skáče, to je fyzika základnej školy.
– úchop – malé, úzke.. Každý z nás má inú fyziológiu samozrejme a existujú predĺženia/predĺžené zásobníky, ale keď chcem micropištoľ a potom ju zväčším predĺžením, nestráca to zmysel? Zároveň bývajú (takmer všetky) minipištoľky háklivé na správny úchop v zmysle správneho fungovania cyklovania záveru – zlý a slabý úchop často vedie k závadám (neschopnosť zbrane podať nový náboj do komory napríklad) a samozrejme k menšej presnosti. Odstránime tréningom, ale ako som spomínal vyššie, nie každému sa chce.
– kapacita zásobníku – áno, štatistiky poznám. Toto považujem za veľmi subjektívnu vec. Avšak – nenosíme zbraň aj pre to, že sme trošičku paranoidný? Zároveň áno, existujú predĺžené zásobníky. Pri nich platí to, čo som už písal vyššie. Veď práve pažbička je tá časť zbrane, ktorá nám počas skrytého nosenia nadvihuje oblečenie. Keď si dám dlhší zásobník, nadvihne mi to ričko o niečo viac, tak načo mám microzbraň?
– celkový komfort používania – malé ovládacie prvky, väčšinou silnejšie vratné pružiny, kratšia zámerná, niekedy veľmi zlé mieridlá.. Toto je tak pol na pol subjetívny názor a objektívne pozorovanie.
Veľa vecí človeka napadne až po kúpe zbrane. Začínajúcim strelcom nikdy neodporúčam ako prvú si kúpiť pištoľ, na ktorej nemajú plnohodnotný úchop. Pre vytvorenie správnych streleckých návykov je podľa mna lepšie začínať s niečím fullsize a keď už budem vedieť čo a ako, môžem si kúpiť čokoľvek na čo mám peniaze a je na trhu dostupné. Tréning neoklameme, tu neexistujú skratky.
Moje EDC je najčastejšie Glock 26 gen3. Je to pre moje ruky najmenšia zbraň, s ktorou sa mi stále dobre strieľa. Zároveň je pri mojej postave ľahko nositeľná a schovateľná. A dovolím si tvrdiť, že s ňou nastrieľam na 99,8% to, čo s vačšou zbraňou. A tu sa dostávame oblúkom naspäť k tréningu – veľa s ňou strieľam a ešte viac suším. Keby som musel nosiť ešte dačo menšie, vyberiem si Glock 42 – vďaka tomu, že je v oniečo slabšej ráži sa mi s ňou strieľalo oveľa lepšie ako s inými krpcami. A .380 považujem stále za schopnú sebaobrannú ráž s dostatočným výkonom. Moderné obranné náboje v kombinácií s dobrou muškou – shot placement je kráľ, všetko ostatné je až za ním. Čiže opäť sa dostávame k tréningu…
A aký je Váš názor na microkompakty? Čo nosíte, ako sa Vám s nimi strieľa? Trénujete s nimi z Vašeho pohľadu dostatočne? Dajte mi veďieť do komentáru, alebo napíšte na môj FB – Peťtova škola strieľania, poprípade ma nájdete na instagrame – peter_9mm. Linky máte aj tu na stránke, úplne hore.
Vďaka za prečítanie. Názory obsiahnuté v tomto článu sú čisto subjektívne, aj keď podporené rokmi praktického testovania..
